Životný štýl alebo túžba po uznaní ?

Pod známym slovom fitness sa dnes označuje športová aktivita a celkový životní štýl. Cieľom je priniesť všeobecnu telesnú kondíciu, celkovú zdatnosť zlepšenia držania tela, píšu aj že zlepšenie ,,konceptu'' postavy ,rozvoj sily, zdravá výživa…..atď…. Jednoducho povedané v súčasnosti upevňovanie zdravia. Je to naozaj pravda ?
Robíme správne kroky k upevňovaniu nášho zdravia ?
Sú informácie ku ktorým sa dopracujeme tie správne ? Ak sú správne,máme dostatok vedomosti, aby sme s nimi vedeli ďalej pracovať ?
Tieto a kopu ďalších otázok si kladiem každý deň.
Dosiahnutie svojich cieľov a tiež túžba po uznaní skoro za každú cenu je fenomén dnešnej doby. Ľudská túžba po uznaní v dnešnej dobe v oblasti fitness je myslím si až nezmyselne prehnaná. To ma následok že naša túžba prevažuje nad zdravým rozumom a zaslepene sa ženie za uznaním. Ak si myslíte že som odbočil od témy tak sa zamyslite úprimne každý nad sebou. Prečo to čo robíme vlastne robíme.
Vo svojom živote som mal a mám možnosť často spoznávať nových ľudí prostredníctvom práce, ale aj osobného života. Od ktorých sa mám možnosť stále niečo naučím. Ako sa vraví ,aký si takými ľuďmi sa obklopuješ. Môže to byť vedome alebo nevedome. Samozrejme nechcem sa tu baviť o vypočítavosti a iných ľudských vlastnostiach, ktoré nás ženú ešte viac dopredu za vidinou niečoho lepšieho. A pritom žiť v sebaklame bez priznania si pravdy.
Väčšinou chceme zapadnúť do niečo čo je zabehnuté a nechať sa viesť masov... A nakoniec pri dosiahnutí svojho cieľa sa tešiť zo svojho úspechu a uznania od ostatných. Jednou z ľudských vlastnosti je že nevieme kedy máme dosť…. Áno dnešní svet by nebol tam kde je dnes, ale je to takto stále správne? No a tak to pokračuje až pokiaľ nás ,,nevypne'' Telo nám stále povie kedy má dosť.
Snažím sa po celé roky udržiavať v pohybe. Prešiel som rôznymi športmi : Taekwondo, Thai-box , Box, Breakdance, Fitness(činky) , Streetworkout / Kalistenika . Nič som nerobil profesionálne ale dával som do toho stále všetko. Niekedy viac inokedy menej...Záležalo to stále na životných okolnostiach. Niekedy mi prišlo ľúto že som nič z toho nedotiahol ďalej… našťastie je všetko v živote tak ako má :)
Nebudem sa rozpisovať podrobne o každom športe , lebo úprimne si nespomínam na to čo by som Vám chcel povedať. Začnem preto rovno pri cvičení v posilňovni.
Pamätám si prvé chvíle keď som začal cvičiť s činkami. Bolo to doma s mojim bratrancom. Najvtipnejšie na tom bolo to že naše cvičenie spočívalo v 90% pozeraním sa do zrkadla a 10% cvičenia :)
12 rokov dozadu keď som už kombinoval rôzne športy. No najčastejšie som držal v ruke činky… Keďže som v minulosti nemal správne vedenie, tak ani ta technika a postupy nesmerovali k správnemu budovaniu a rozvoju...Naopak sa nabaľovali zdravotné problémy , ktoré som stále v priebehu musel riešiť... preťažovanie organizmu fyzicky ale aj psychicky.
Vďaka túžbe po uznaní ale hlavne po poznaní som mal a mám tu možnosť vyskúšať v živote to čo ma v športe ale aj v osobnom živote baví. Počúvaním a sledovaním ľudí, ale aj seba samého, som sa mnoho naučil. Dnes môžem s toho čerpať a odvíjať sa ďalej…
Chcel som tým povedať že mi trvalo XY rokov, aby som pochopil čo je pre mňa v tejto oblasti ale aj v živote to práve. Prestal som sledovať masu a rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Začal som sa tiež zameriavať na dlhodobé ciele, ktoré nie je jednoduché stále ustať. Ale pevná vôľa a chuť do života aj v najťažších chvíľach ma poháňa po celú cestu sebapoznávania. Keby som dodnes počúval všetky informácie, trendy okolo seba a nedával dnes už hlavne na vlastnú intuíciu a počúvanie svojho srdca. Kam by to smerovalo… Viem určite že nie správnym smerom!
Preto počúvam, svoje srdce a životom prechádzam s úsmevom na tvári, aj keď nie všetky momenty. Ale verím v to že odstupom času to bude stáť za to.


next work

Back to Top